Navigation

Main Page

News
All Pages
Recent
Alphabetical

Login/Logout

Quick Search

Advanced Search »

Edit

Základné údaje

Tento jedinečný a nanajvýš objektívny technicko-ergonomický posudok je výsledkom štvorročného testovania úžitkových vlastností železničných súprav rakúskej spoločnosti ÖBB. Túto časovo náročnú službu som vykonával úplne zdarma celých 44 mesiacov. Za toto obdobie som na cestovnom premrhal približne 120.000 slovenských korún. Testovaním som strávil približne 1800 hodín (cca 2 hodiny denne), čo je celých 75 dní! Predstavte si, že by ste mali vo vlaku presedieť non-stop dva a pol mesiaca.... Tieto čísla sú zárukou nanajvýš kvalitných informácií.





Edit

Klasifikácia vlakov

Tento posudok sa týka dvoch typoch vlakových súprav. Prvou je jednoposchodová verzia typu Napitchu® NeverAgain Turbo a a druhou je dvojposchodová verzia Napitchu® NoPlease Doubledecker. Oba modely vychádzajú z prototypu Drezina, ktorého názov je odvodený z mena nemeckým vynálezcu Karla Draisa. Od uvedeného prototypu sa líšia modernejším dizajnom a zníženým pohodlím cestovania, presnejšie povedané, jeho absenciou.







Edit

Prvý dojem

Prvý dojem z týchto vlakov je úchvatný. Nadčasový dizajn, bezbariérový vstup, automatické otváranie dverí, klimatizácia, nízka hlučnosť. Vďaka týmto prvým viditeľným vlastnostiam by sviatočný cestovateľ mohol nadobudnúť dojem, že tieto vlaky pochádzajú z dielní japonského výrobcu vlakov Popitchi®. Pravda je ale taká, že sa jedná iba o lacnú napodobeninu od firmy Napitchu®.



Edit

Sedadlá

Nepohodlie cestovania najviac ovplyvňujú sedadlá. V klasických nemoderných vlakoch boli sedadlá príliš mäkké a preto neekologické kvôli nadmernej spotrebe molitanu. Dizajnéri firmy Napitchu® si boli tohoto nedostatku vedomí a dokonale sa mu vyhli. Najmä v jednoposchodovej verzii bola dosiahnutá maximálna úspora molitanu vo virtuálnom retroštýle - ak zavriete oči, okamžite sa virtuálne v mysli prenesiete na drevenú lavicu storočného vlaku. Jednoposchodový model NeverAgain disponuje sedadlami s nízkou spotrebou energie - sú totiž plne automatické (čítaj: nepohyblivé). Sklon sedadiel sa nedá zmeniť a absentuje aj opierka ruky medzi sedadlami.

Zažil som úsmevnú situáciu, ako sa slovenský dôchodca zvyknutý na prehistorické vlaky snažil našmátrať a sklopiť neexistujúcu opierku na ruku. Myslím, že dodnes rozmýšľa, kde sa stratila. No nebola tam, ty starý neflexibilne uvažujúci debil, opierky už nie sú moderné. V zimných mesiacoch je to ale výhodou - ruku si môžete strčiť akurát tak do zadku a nie je vám na ňu zima. Prípadne môžete rukou šmátralkou obťažovať vedľa sediacu spolutrpiacu spolucestujúcu. Z týchto vlastností usudzujem, že dizajnérsky tím bol tvorený jednorukým recesistom a zimomravým úchylom. Skoro by som zabudol - bočné opierky hlavy sú kovové a nie sú všade. Do tímu dizajnérov teda asi pribrali aj nespavého terminátora.

Dvojposchodový model NoPlease je na tom lepšie. je vybavený opierkami rúk a polohovateľným sedadlom. Sedadlo je polohovateľné nasledovne: Prvá poloha a druhá poloha. Obe sú na dve veci. Nenachádzam slová, ktorými by som tie sedadlá opísal, minimálne nie pred dvadsiatou druhou hodinou. Sedadlá majú čisté línie, sedenie na nich je čistý masochizmus a dizajnér bol čistý sadista. Odporúčam hlavne jednoposchodovú verziu NeverAgain.

Čokoľvek v týchto vlakoch sa dá prežiť, ale sedadlá v jednoposchodovej verzii vlaku boli týmto spôsobom navrhnuté zámerne sadisticky, inak si to neviem vysvetliť.



Edit

Okná

Pri jazde vo vlaku NeverAgain je veľmi ľahké zistiť, ktorá strana koľajníc je viac namáhaná. Stačí vykonať jednoduché meranie. Päť minút pred plánovaným odchodom nastúpite do vlaku a prejdete sa všetkými vagónmi. Spozorujete zaujímavý jav. Všetci cestujúci sedia vpravo, prípadne vľavo. Nikdy nie po oboch stranách. Prečo? Na odporúčanie očného lekára sedia vo vlaku tak, aby na nich slnečné lúče smerovali zozadu a nie priamo na sietnicu. Vo vlakoch NeverAgain totiž nie je žiadne tienidlo.

Žiaden problém. Každého, kto videl aspoň jeden diel seriálu MacGyver by určite napadlo posunúť háčik na zavesenie bundy tak, aby slnko nesvietilo do očí. Sadistický dizajnér bol ale dokonale dôsledný. Háčik na zavesenie je napevno priskrutkovaný nedá sa posúvať. Navyše, kto už nosí v lete bundu? Ak teda nemáte to šťastie sedieť na správnej strane, prípadne sa slnko otočí, môžete rovno cestovať so zatvorenými očami.
Dvojposchodová verzia je na tom lepšie, má tienidlo. Úžasné!











Edit

Osvetlenie

Oba modely majú vysoko ekologický automatický prediktívny spôsob osvetľovania interiéru. Prediktívnosť systému spočíva v tom, že už vopred vie, že chcete svietiť neustále. Ekologický - svietia aj cez deň. Automatický - osvetlenie nie je možné manuálne vypnúť. Dizajnér vlakov akiste správne usúdil, že slušní cestujúci vo vlaku nemajú čo spať. Dopočul som sa, že do novších modelov sa pripravuje laserový zameriavač smerujúci na sietnicu oka.

V jednoposchodovej NeverAgain verzii sa dajú neónové svietidlá dômyselným spôsobom vykrútiť z objímok, čo robím po každom nastúpení do vlaku. Do doubledeckerov síce dali rolety, ale na vypínače tiež zabudli a neónky skryli za plastový kryt... Keby to bolo aspoň nejaké teplé žlté svetlo, tak nepoviem.





Edit

Súkromie

Každý si rád vypočuje cudzie rozhovory, nekonečné telefonáty, ovonia cudzí parfém a preto v týchto vlakoch neexistuje žiadne súkromie. Na kupéčka zabudnite. Všetci sme si rovní, dobytok sa netriedi. Obzvlášť rád mám obdobie školského roka, keď nastúpia infantilné pubescentné pitchulienky. Niektoré z nich sú hrdé na svoje znalosti nemčiny a tak predčítajú svoje domáce úlohy spolužiačkam (akože si kontrolujú chyby, trápne...).

Ďaľšou témou hlasných rozhovorov sú dovolenky (zbohatlícke detičky chodia na dovolenky v priemere 2-3x ročne, najlepšie do zahraničia aspoň o 2 kontinenty ďalej) a školské záležitosti. Vraj ich tam rakúske detičky nemajú veľmi rady. Nečudujem sa. Mne stačí tá pol hodina, kým vystúpia v Parndorfe. Sedieť s nimi v škole celý deň, to sa až čudujem, že ich nikto fyzicky nenapadol. Ďaľšou skupinou sú rómovia, na túto tému som si dovolil napísať separátny príspevok.



Edit

Úložný priestor

Úžasne priestorný. Ako ekologicky zmýšľajúci aktivista sa vyhýbam žehleniu a preto si veci odkladám na vedľajšie sedadlo. Kto už by ich pchal do takej štrbiny. Jedine tak pre účely recenzie.











Edit

Konzum, čistota, ekológia

Oba vlaky sú vybavené štrbinami popri sedadlách, ktoré sú určené na diskrétne odkladanie odpadkov. Dizajnéri zavrhli nemoderné odpadkové koše známe z "kupéčkových" vlakov a rozhodli sa, že koše umiestnia len k dverám vlaku. Týmto nepriamo dosiahli úspory miesta na skládkach odpadu. Plastovú fľašu a ostatný odpad vždy pred napchaním medzi sedadlá dokonale zlisujem. Týmto dobrozvykom podporujem zamestnanosť upratovacej čaty, preto z toho nemám výčitky svedomia.



Edit

Hlásenie zastávok

Vo vlaku je namontovaný systém dômyselne umiestnených reproduktorov. Sú presne nad hlavami niektorých zo sedadiel. Ak sprievodca ohlási zastávku trocha hlasnejšie, dostanete infarkt. Hlásia poctivo, na každej zastávke a to poriadne nahlas. Tiež som párkrát spozoroval cestujúcich, ktorí si sadli na iné sedadlo ako pôvodne zamýšľali, s komentárom "tu je reproduktor, sem nie"...



Edit

Klimatizácia - stratégia zapínania

Tentokrát musím výrobcov pochváliť. Klimatizácia funguje spoľahlivo, najmä v lete. Máme 30 stupňov v tieni. Nasadnete do vlaku. Spotíte sa, pretože klimatizácia ešte nie je spustená. Do desiatich minút je vo vlaku príjemný chládok a kým prídete do cieľovej stanice, váš pot na chrbte je kvalitne zamrazený a vhodný na odlúpenie a naporcovanie do drinku. Milý pán rušňovodič, čo tak zapnúť klímu trocha skôr a vypnúť tiež trocha skôr? Spotreba energie tak bude rovnaká a nespotím sa ako taký idiot. Predám mozog, zachovalý...

Edit

Kúrenie

Kúria dobre. Veď len by skúsili nekúriť, cestoval by som zadarmo na hajzli.



Edit

Peľový filter a alergie

Z neznámych príčin som mal tento rok alergiu o mesiac dlhšie ako zvyčajne a vypozoroval som, že mi začína tiecť z nosa akonáhle sa dostanem do vlaku, prípadne do jeho blízkosti. Mám podozrenie, že peľové filtre nevymieňajú, ale otáčajú. Prechladnutím zo samotnej klimatizácie to nie je, púšťajú ju stále.



Edit

Kontrola cestovných lístkov

Keď k osvetleniu a poctivému hláseniu zastávok pridáme príchod sprievodcu v absolútne náhodnom čase (napríklad keď už by som možno aj zaspal), je úplne zrejmé, že si tam nemôžete zdriemnuť ani náhodou.



Edit

Extrémne poveternostné podmienky

Vysledoval som zaujímavý jav. Akonáhle spŕchne, prípadne nasnežia asi tak 2 milimetre snehu, vyskytne sa meškanie. Žeby sa to niekoľkotonové monštrum pošmyklo a spadlo? Neviem, možno im krivdím a boli schopní ešte aj toto naprojektovať napitchu.





Edit

Rýchlosť jazdy a plánovanie trás

Pomocou týchto vlakov sa podarilo experimentálne dokázať, že vesmír sa naozaj rozpína a aj to, že toto rozpínanie sa zrýchľuje. Zo začiatku to bolo nebadateľné. Vlak sa na trase sem-tam zastavil tam kde nemal. Tieto intervaly sa ale začali skracovať a dĺžka týchto zastavení sa stále predlžuje! Dnes mi 70km dlhá cesta vlakom trvala 1 hodinu a 20 minút. Slovom: jednu hodinu a dvadsať minút.

Nakoľko sa týmto rozpínaním trhajú koľajnice, funguje to asi nasledovne: rušňovodič zastaví, z vlaku vybehne sprievodca s kúskom koľajnice, ktorý vloží do vzniknutej špáry a vlak pokračuje v ceste. Tieto vesmírne zmeny zapríčiňujú ďaľší neželaný jav - čakania spôsobené oprotiidúcim vlakom. Dostáva sa to do extrémnej situácie, pretože snáď každý vlak v ktorom idem, chvíľu čaká na oprotiidúci vlak. Raz nastane kolaps. Pretože aj ostatní majú túto skúsenosť, nakoniec budú všetky vlaky budu čakať vzájomne. Dúfam, že sa vedcom s pomocou urýchľovača častíc podarí urýchliť vlakové častice a kompenzovať tak rozpínanie vesmíru.



Edit

Záver

Nestihol som dopísať, ponáhľal som sa s chrbtom na fyzioterapiu.